PRVNÍ HOŘE - Achtung, Sultan!
Urzovci jsou zpět a vyráží do klubů, radujme se! To by asi tak stačilo. Snad jen drobná poznámka. Minulá deska byla a je až příliš dokonalá. Nová je dokonalá poněkud méně, je pouze vynikající. Kdo by to byl čekal?
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Nemeckí MASTERPLAN úspešne zažehnali krízu spôsobenou odchodom spoluzakladajúceho člena Uli Kuscha a originálneho frontmana Jorna Landeho. Medzičasom rozšírili diskografiu o nový album s názvom „MK II“, s ktorým dali jasne najavo, že sú silnejší, ako kedykoľvek predtým. SAXON, ich súputníkom na turné, zdá sa, žiadna kríza nehrozí. Šliapu ako švajčiarske hodinky a v pravidelných intervaloch obšťastňujú svojich prívržencov albumami a DVD-čkami. S čerstvou novinkou „Inner Sanctum“ na konte sa pustili na koncertné ťaženie Európou, pričom medzi ich zastávkami nemohla, samozrejme, chýbať ani rakúska Viedeň.
Koncert v ten večer prilákal do Planet Music zhruba 850 ľudí. Organizátori tentokrát nedali priestor žiadnej domácej predkapele, a tak celú show odštartovali niečo po ôsmej nami veľmi očakávaní MASTERLAN. Asi žiadny koncert v poslednom čase nevyvolal vo mne toľko otázok. Zvedavosť a očakávania sa miešali s obavami, ale keď po obligátnom intre zazneli známe tóny „Spirit Never Dies“, všetky neistoty sa razom rozplynuli. Prirodzene, pozornosť väčšiny prítomných sa upriamila na nového speváka Mika Di Mea. Hoci je naňho vyvíjaný určite nemalý tlak, na jeho výkone to nebolo takmer vôbec poznať. Pravda, prvé tri skladby kazil výsledný efekt zle nastavený zvuk, ktorý je v Planet Music veľmi zriedkavou záležitosťou. A práve toľko trvalo, kým sa kapela na pódiu naozaj zohrala. Od „Heroes“ však už všetko klapalo na sto percent. Mike je podobne ako Jorn spevák s originálnym hlasom, hoci miestami ho trochu pripomína. Staršie skladby si prispôsobili, ale nie tak, že by ich nebolo možné rozpoznať. Hoci koncert dobre odsýpal, Mike sa akoby miestami šetril. Napríklad v takej „Soulburn“ by sa v refréne žiadal určite väčší drive. Podstatnú časť playlistu tvorili skladby zo zatiaľ neprekonanej debutovej dosky a z novej odzneli „Take Me Over“, „Lost And Gone a „Keeps Me Burning“. Kapela sa teší novej posile predovšetkým na bubeníckej stoličke. Mike Terrana predstavuje naozaj neprekonateľný zdroj energie a hoci mu skladby jeho novej domovskej kapely neposkytujú príliš veľký priestor, aby sa poriadne „odviazal“, naplno si to vynahradil v približne päťminútovom sóle, pri ktorom z neho po každom údere striekali kvapky potu. Veľmi spokojne sa tváril aj grimasami sršiaci Roland Grapow, ktorý neskrýval nadšenie z koncertu. Ohodnotil ho dokonca lepšie ako ten, čo odohrali vo Viedni naposledy ako predskokani HAMMERFALL. Uprostred setu si doprial krátke gitarové sólo zložené z krátkeho fragmentu „Future World“ „The Chance“ a „Grapowski Malmsuite“. Žiaľ, presne vymedzených sedemdesiatpäť minút, čo je na predkapelu ešte férový čas, rýchlo ubehlo, ale napriek drobným kozmetickým nedostatkom zanechal koncert MASTERPLAN jednoznačne pozitívny dojem.
Playlist: „Spirit Never Dies“, „Enlighten Me“, „Take Me Over“, „Lost And Gone“, „Heroes“, „Crystal Night“, „Soulburn“, „Back For My Life“, „Keeps Me Burning“, „Kind Hearted Light“.
Zhustený kotol pred pódiom dával tušiť, kto bol hlavných ťahákom piatkového večera. SAXON právom možno označiť za heavymetalovú legendu, čo dokazovalo aj generačne staršie publikum. Briti však v žiadnom prípade nepatria do starého železa a bez problémov dokážu držať krok so služobne mladšími kolegami. Ich koncert predstavoval perfektnú heavy metalovú party s teplotou šplhajúcou sa do neznesiteľných výšok. Spevák Biff Byfod je totiž tvrdým odporcom klimatizácie, a tak na jeho výslovné želanie ostala počas ich hrania vypnutá. Zatiaľ čo publikum sa v predných radách varilo ako v pomyselnom pekelnom kotle, Biff celý koncert v pohode odspieval v dlhom vojenskom kabáte. Ani pribúdajúce škvrny potu po každej odohranej skladbe ho neprinútili, aby sa ho zbavil. Biff je napriek svojmu veku ešte stále energický frontman, čo sa už nedá povedať o gitaristoch Paulovi Quinnovi a Dougovi Scarattovi. Basák Nibbs Carter má však energie aj za troch, a tak nebolo skladby, pri ktorej by aspoň raz neurobil ventilátor. Počas šou SAXON si musel prísť na svoje každý. U publika sa slušne chytali skladby z nového albumu a staré hitovky ako „Crusader“, „Power And The Glory“, Princess Of The Night“ či „Wheels Of Steel“odspievalo s Biffom takmer celé osadenstvo klubu.
Playlist: „State Of Grace“, „Let Me Feel Your Power“, „If I WasYou“, „Strong Arm Of The Law“, „Great White Buffalo“, „20 000 Ft.“, „Solid Ball To Rock“, „To Hell and Back Again“, „Red Star Falling“, „Princess Of The Night“, „Crusader“, „I’ve Got To Rock“ „Crusader“, „Wheels Of Steel“, „Denim And Leather“, „Ashes To Ashes“.
Urzovci jsou zpět a vyráží do klubů, radujme se! To by asi tak stačilo. Snad jen drobná poznámka. Minulá deska byla a je až příliš dokonalá. Nová je dokonalá poněkud méně, je pouze vynikající. Kdo by to byl čekal?
Atmosférický black metal / post-metal. Hodně odlehčená produkce plná vybrnkávaček, náladových pasáží a košatých atmosférických vsuvek. Zuby se moc necení, možná občas mléčné jedničky. Příjemný poslech, vyloženou hitovku však na "Succumb" nenajdete.
Šíleně plodný oneman projekt, Aaron Edge se utrhl ze řetězu s sází jednu desku za druhou. "Agglomeration" je třetí z letošních již pěti alb. A překvapivě to drží slušnou kvalitu. Pokud tedy máte rádi dusivý sludge doom s výbuchy disonantního šílenství.
Hulváti z Jura sú takí naši DARKTHRONE: o pol generácie mladší a s koreňmi v grinde miesto blacku, no doživotne verní metalovej klasike (s čoraz hrubším zvukom). „Kromaňon“ a „Abeceda nenávistí“ sa zapíšu do zlatého fondu. Zbytok asi nie, čo vôbec nevadí.
Oproti EP "God Made Me An Animal" ubral Greg Puciato (ex-THE DILLINGER ESCAPE PLAN), ale i skupina jako celek, na nekompromisnosti, objevují se více i zpěvné a melodické polohy, nicméně je to stále hodně nasraný a uřvaný post-hardcore té nejvyšší kvality.
Strhující rozsáhlé kompozice, které buď zcela pohltí, nebo unudí. Já se hlásím k první možnosti. Je to jako snové divadlo severského death metalu. Za mě je to zatím rozhodně jedna z nejzajímavějších desek letošního roku.
Singl „Winter Storm Vigilantes“ je povedená záležitost, která byla slibnou návnadou na nové album. Velká očekávání byla nakonec zbytečná. S trochou dobré vůle se na albu najdou dvě další slušné skladby, jinak je to stále ten samý a nenápaditý kolovrátek.